Ráno ma zobudil ľahký dotyk na mojej ruke.Vyletela som do sedu.Uvidela som Dimitriho, ako ma sleduje s úsmevom.Ten jeho úsmev mi ale chýbal.,,Dobré ráno Roza"povedal tichým hlasom.Jeho krásne čokoládové oči sa na mňa upierali.Jej!On bol ale zlatý.,,Dobré ráno Dimitri"povedala som a naspäť som si ľahla na posteľ.Začala som.sa usmievať ako cvok.Postele sme mali úplne pri sebe.Keď odišla včera večer sestrička, tak som si ju posunula k Dimitrimu.No a čo!Veď keď niekoho milujem a je zranený, tak ho budem strážiť ako oko v hlave.Dimitri zasunul ruku nižšie a preplietli sme si prsty.,,Rose?"opýtal sa po chvíli.,,Áno?"povedala som a zdvihla som k nemu hlavu.,,Kto má zachránil?A vlastne, prečo si.v nemocnici aj ty?"opýtal sa s otáznikom v očiach.Ale ja mu to.nemôžem povedať.Čo teraz?Čo teraz?Rose rozmýšľaj.Makaj!,,Rose?"oslovil ma znovu,keď som neodpovedala.,,Nooo.Vlastne to je dlhý príbeh.Poviem ti to keď ti bude lepšie.A nie ja by dom mala hovoriť čo sa stalo.To skôr ty súdruh!"povedala som miesto toho,aby som povedala pravdu.Ostal zaskočený.Vzdychol si.,,No išiel som tam o päť minút skôr.Práve som si dával dole mikinu,keď som dostal silný úder do hlavy.A stratil som vedomie.Potom som sa prebudil na zrúcanine Blackhort.Dal som sa s nimi do boja.Ale jeden ma z nich zo zadu zakusol do krku.Potom sa to zomlelo všetko strašne rýchlo.Zaútočil na mňa, ale ja som z celej sily bojoval.No tak ma znehybnil tak,že mi do nohy zapichol kovovú tyč.Z tej bolesti som omdlel.A zobudil až tu v nemocni pri tebe Roza"dopovedala Dimitri.Úplne som z toho ostala v šoku.Nahrnul sa do mňa hnev.Taká som "rada" že som tie svine zabila.Usmievala som sa určite ako psychopat.,,Rose?Čo si vyviedla?Ten tvoj úsmev sa mi neľúbi"povedal zrazu Dimitri.,,Nič súdruh.Nič!"povedala som stále so psychopatickým úsmevom.Jo. Som psycho. Ale že aký.,,Rose teraz povec mi, kto má zachránil,aby som sa mu mohol poďakovať "povedal Dimitri.Nemôžem to dlho schovávať. Skôr či neskôr by to zistil.,,Noooo.Dimitri je to človek, ktorého poznáš.A má ťa z celého srdca najradšej.A nedá dopustiť, aby sa ti niečo stalo."povedala som.,,Rose nerozumiem čo tým.... Rose!"povedal a začal si niečo hovoriť rusky.,,Toto nemyslíš vážne!Ty si riskovala svoj život,aby si ma zachránila!Zbláznila si sa?"kričal po mne Dimitri.,,Dimitri-"
snažila som sa mu to vysvetliť.,,Žiadne Dimitri. Ty si sa úplne pomiatla.Tak toto som si nemyslel.Nemôžeš riskovať seba za mňa.Toto už viackrát nerob!Rozumieš?"hovoril.No tak takúto reakciu som teda nečakala.Do oči sa mi nahrnuli slzy.Pustila som Dimitriho ruku,a otočila som sa mu chrbtom.Hlavu som dala do podušky a vzlykala som.Nevedel si predstaviť,ako som sa cítila, keď som ho videla vtedy na zemi.Ani sa len nehýbal.V mysli sa mi premietali všetky obrázky.Ako som ho videla zraneného,v bezvedomí,mŕtvy strigoii a to najhoršie, jeho napoly mŕtveho.,,Roza.Prepáč.Nechcel som ti ublížiť.Toto som nemal urobiť."povedal.Ľahol si vedľa mňa a objal ma.Ani som sa na neho neotočila.Po čase som sa celkom ukľudnila.Neviem ako dlho sme tam takto spolu ležali, ale zaspali sme v objatí.
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára